Linka Detskej Istoty

 

viac Albin

Začalo to niekedy v septembri v roku 1995. Vtedajšia predsedníčka Slovenského výboru pre UNICEF doc. MUDr. Veronika Lehotská, CSc. predostrela ostatným členom predsedníctva otázku, či by sme nemohli zriadiť nepretržite 24 hodín fungujúcu telefónnu linku pre deti. Zareagoval som na to okamžite: „Mám na telekomunikáciách kamaráta a bývalého kolegu Jozefa Sarku (žiaľ, dnes už nežije), ktorý je personálnym námestníkom generálneho riaditeľa. Opýtam sa ho na to.“ Bol som presvedčený o tom, že sa mu nápad bude páčiť. Už pred tým totiž do všetkých detských domovov a prevýchovných zariadení zaviedli telekomunikácie na jeho podnet telefónne automaty. Páčilo sa mu to. Niekoľko rýchlo za sebou idúcich rokovaní bolo úspešných. Linku detskej istoty bolo možné zriadiť. Prvým miestom jej fungovania bolo bratislavské diagnostické centrum na Trnávke, kde som pracoval. Napriek môjmu presviedčaniu trval Jozef na tom, že od začiatku musí byť linka celoslovenská. LDI ešte ani nezačala fungovať a už mala jednu „utajenú“ zásluhu. Práve vďaka nej, v snahe naplniť ideu celoštátneho bezplatného čísla, sa minimálne o rok urýchlila prestavba celej dovtedy zväčša analógovej telefónnej siete na Slovensku. Telekomunikácie ju zvládli za necelé tri mesiace. Dodnes si vybavujem mnoho telefonátov z rôznych kútov Slovenska, ktorými pracovníci telekomunikácií zisťovali, či to naozaj funguje. Fungovalo to.

© Linka Detskej Istoty www.ldi.sk