Linka Detskej Istoty

 

Skúsenosti

Skúsenosti na slovenských školách aj na školách v zahraničí potvrdzujú, že CHIPS prináša pozitívne výsledky tam, kde sa stal súčasťou kultúry celej školy a ak sa na ňom podieľajú nielen žiaci, ale aj vedenie a ostatní zamestnanci školy.

Tu prinášame vyjadrenia pedagógov a detí zo zapojených škôl:

Základná škola na Karloveskej ulici v Bratislave je jednou zo škôl, ktoré sa do projektu CHIPS zapojili ako prvé. Aktívny prístup vedenia školy a učiteľov výrazne ovplyvnil výsledky a prínos projektu pre školu.

Ako hodnotí projekt vedenie školy, vedúce učiteľky a žiak/podporovateľ?

PhDr. Elena Savčáková, zástupkyňa riaditeľa školy:

Škola, v ktorej pôsobím už takmer tridsať rokov, bola vždy otvorená projektom, čo poskytovali priestor na uplatnenie kreativity a invencie rovnako pedagógov ako aj žiakov. Vždy sa v nej našlo dosť nadšencov, ktorí s radosťou objavovali niečo nové a nehľadeli pri tom ani na čas, ani na námahu. Odmenou im bolo vedomie, že sa posunuli zase o krôčik ďalej, že odkryli vlastné dovtedy netušené možnosti. Pri výbere projektov sme sa riadili vlastnou intuíciou. Vždy sa nám podarilo rozpoznať, čo bude pre školu naozajstným prínosom. Nie inak tomu bolo aj pri prvej prezentácii projektu CHIPS. Myšlienka, že si deti budú navzájom pomáhať, nás vskutku nadchla. To, že sa naučia pozorne naslúchať problémom svojich spolužiakov, že im pomôžu zbaviť sa strachu, ktorý sa ich z tej či inej príčiny v škole, ale aj doma zmocňuje, že im budú oporou, priateľom, ktorý nezradí – to všetko nás viedlo k tomu, aby sme ani na chvíľu nezaváhali a stali sa jednou z piatich pilotných škôl na Slovensku, ktoré začali projekt realizovať v praxi. Rozhodli sme sa správne. Už prvé stretnutia „chipsákov“ s ich „klientmi“ ukázali, aký prospešný tento projekt je. Možno to bude znieť ako zveličené, ale naozaj sme cítili ako napätie a stres postupne klesajú, ako zo dňa na deň rastie pocit vzájomnej dôvery. Empatia nebola už iba cudzím slovom, ktoré sa spomínalo na hodinách etickej výchovy. Stala sa čímsi takmer hmatateľným. Deti zrazu prestali byť „malé“, postupne sa z nich stávali naši partneri. Rástol v nich pocit zodpovednosti a ony naozaj nechceli sklamať. Ťažko opísať ich eufóriu a vnútorný zápal. To treba jednoducho vidieť a zažiť. Naši prví „chipsáci“ sú dnes študentmi stredných škôl, ale ich miesto nezostalo prázdne. Nahradili ich mladší žiaci, ktorým rovnako nechýba ochota a zanietenie pre dobrú vec. A nám dospelým nezostáva iné, len im naplno dôverovať a v prípade, že sa na nás s niečím obrátia, ochotne pomôcť. Vedomie, že si vlastnou iniciatívou pomáhajú v škole vytvárať prostredie založené na vzájomnej dôvere a dobrých medziľudských vzťahoch, poskytuje záruku, že škola je a zostane dielňou ľudskosti...

 

Gabriela Vilčeková a Dana Chovanová, vedúce učiteľky CHIPS:

Vyškolení žiaci - podporovatelia z našej školy začali pomáhať svojim spolužiakom po prvýkrát na konci školského roka 2006/2007, kedy mali deti najviac obáv zo známok na vysvedčení. Podporovatelia ponúkajú svoju pomoc spolužiakom a vrstovníkom aj pri vstupe do nového kolektívu, prostredníctvom kamarátov pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročnými situáciami, postaviť sa proti šikanovaniu v detskom svete a hľadajú cestu lepšej komunikácie medzi deťmi navzájom aj medzi deťmi a učiteľmi. V súčasnosti je aktívnych 13 podporovateľov, žiakov 7. – 9. ročníka, ktorí pracujú pod vedením vedúcich učiteliek CHIPS. Naše deti-podporovatelia predstavili CHIPS na konferencii detských ombudsmanov “Práva dieťaťa očami detí” organizovanej Kanceláriou verejného ochrancu práv SR pri príležitosti 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa.

 

 Dano, bývalý žiak školy: CHIPS som na základke robil asi 3 roky. Stretávali sme sa v špeciálnej miestnosti. CHIPS u nás mal veľký úspech. Deti nás už poznali aj po mene. Bol to super pocit, keď sa s nami bavili aj mimo našej miestnosti. CHIPS mi dal veľa pozitívneho. Na ľudí sa zrazu pozerám úplne inak. Veľa ľudí hovorilo, že ten čas, čo som strávil CHIPSom, sa dal využiť aj inak. Čiastočne majú pravdu, ale, keď obetujem 20 minút denne kvôli pomoci niekomu, tak je to super pocit. Pocit, že niekto sa má vďaka mne lepšie.

 

Spojená škola na Novohradskej ulic

 

Postrehy a skúsenosti školskej psychologičky Andrey Čapuchovej: V programe CHIPS boli naše deti vyškolené ešte v roku 2008. O prácu podporovateľa mali záujem, samé sa prihlásili, no prax ukázala, že predovšetkým kvôli množstvu mimoškolskej činnosti, si nevedeli nájsť na pravidelné stretnutia čas. Pôvodný zámer, kedy deti mali pravidelne sedieť na službách dva dni do týždňa cez veľkú prestávku, zlyhal. Vážny problém bol tiež v tom, že sme nemali k dispozícii samostatnú vhodnú miestnosť. Využívali sme knižnicu, v ktorej bol vyhradený kútik pre našich CHIPS-ákov. Niekoľko týždňov to celkom fungovalo, ale to, že veľa detí nechodilo, podporovateľov dosť odrádzalo. Opätovne sme mali stretnutia kvôli organizácii služieb, ale vzhľadom na to, že často niečo do toho prišlo - choroba, písomka a pod., sme sa rozhodli hľadať inú cestu pomoci. Začali sme riešiť problémy - otázky individuálne. V praxi to znamená, že po zvážení situácie som párkrát navrhla deťom, ktoré ku mne chodili ako klienti s nejakým problémom buď z vlastného rozhodnutia alebo na odporučenie učiteľa, prípadne rodiča, či sa nechcú porozprávať s niektorým z CHIPS-ákov. A veru, občas to bolo naozaj dobré riešenie. Inokedy mi CHIPS-áci pomohli tak, že pracovali s triedou, kde boli problémové vzťahy. Namiesto mňa alebo pani učiteľky triednej tam išiel podporovateľ - CHIPS-ák, rozprával sa so žiakmi triedy, radili sa navzájom, hovorili o problémoch a hľadali cesty porozumenia. Veľakrát, keď sa v triede, kde chodí náš CHIPS-ák, vyskytne problém, hovoríme spolu o tom, spoločne hľadáme najlepšie riešenie, prípadne má CHIPS-ák za úlohu porozprávať sa s problémovým žiakom a vysvetliť mu, napr. ako a čo zmeniť vo vzťahu k iným a pod. Zatiaľ sa nám takýmto spôsobom celkom darí zvládať mnohé situácie. Naozaj je veľmi dobré, že sú CHIPS-áci - podporovatelia k dispozícii a takto si pomáhame navzájom :-)) Príležitosť na výmenu skúseností mali účastníci programu na konferenciách detských podporovateľov. „Nultá“ sa konala v pilotnej fáze projektu vo februári 2008. Ďalšie stretnutia na výmenu svojich skúseností a povzbudenie v činnosti mali deti vo svojich obvodoch alebo okresoch v priebehu júna 2010.

 

© Linka Detskej Istoty www.ldi.sk